Starostlivosť o zdravie

Akútne príznaky:

Ak sa u psa prejaví ktorýkoľvek z týchto príznakov, okamžite kontaktujte a navštívte so psom veterinárneho lekára!

  • opakované zvracanie, ktoré trvá dlhšie ako 2 hodiny
  • hnačka, ktorá trvá dlhšie ako 24 hodín
  • krvácanie z telových otvorov
  • ťažké alebo rýchle dýchanie
  • slabosť, kolaps
  • netypické a neobvyklé správanie
  • bolestivosť
  • svrbenie a škrabanie

 

Chronické príznaky:

Tieto príznaky sa vyvíjajú veľmi pozvoľna, niekedy môžu zmiznúť a znovu sa objaviť. Pri prejave týchto príznakov vyhľadajte čo najskôr veterinárne ošetrenie.

  • časté zvracanie
  • časté hnačky
  • striedavé bolesti
  • únava a apatia
  • zmeny na koži a slizniciach
  • zvýšený príjem tekutín
  • strata na váhe a skleslosť
  • Kostra, kosti a svaly

    Dysplázia bedrového kĺbu

    image001

    Medzi kĺbové ochorenia patrí aj dysplázia bedrových kĺbov psov. Je to ochorenie, ktoré sa vyskytuje len pri veľkých a ťažkých plemenách psov. Pri malých plemenách sa nevyskytuje, s výnimkou ojedinelých prípadov. Je to ochorenie dedičné, preto sa môže prenášať z rodičov na šťeňatá. Nie je to ochorenie vrodené - to znamená, že šťeňatá sa rodia so zdravými kĺbmi, ale vplyvom vonkajších podmienok sa u psa s génmi na dyspláziu môže toto ochorenie vyvolať po narodení.

    Pri dysplázii bedrového kĺbu je zvýšená pohyblivosť a voľnosť kĺbu medzi stehnovou kosťou a acetábulom. Tým sa začínajú vytvárať podmienky na rozvoj degeneratívnych procesov v postihnutom kĺbe s prejavmi bolestivosti. Psy s dyspláziou bedrového kĺbu môžu po námahe krívať a odmietajú skákať cez prekážky.

     

    Psy s výskytom dysplázie z klinického hľadiska môžeme rozdeliť na tri skupiny.

    • mladé psy so subklinickou formou dysplázie
    • mladé psy s klinickými prejavmi poruchy pohybu
    • dospelé psy s artrotickými zmenami na bedrovom kĺbe

     

    Do prvej skupiny patria psy vo veku od 4 - 14 mesiacov, bez klinických príznakov dysplázie, ale môže sa diagnostikovať náhodne.

    V druhej skupine sa klinické príznaky rozvinú práve v tomto období. Pes má problémy so vstávaním, nemá chuť sa pohybovať, alebo byť zaťažovaný a značné problémy mu robí chôdza do schodov a zo schodov.

    Do tretej skupiny môžeme zaradiť psov vo veku nad 15 mesiacov už s výskytom degeneratívnych chorôb na bedrovom kĺbe, ako výsledkom nadmernej laxity kĺbu. Kĺbová chrupka je opotrebovaná a podchrupkové tkanivo reaguje zvýšenou produkciou kostného tkaniva v okolí postihnutého kĺbu.

    Diagnostika dysplázie bedrových kĺbov sa nateraz môže vykonať len pomocou röntgenologického vyšetrenia. Vyšetrovaný pes - suka musia mať min. 12 mesiacov. Počas vyšetrenia (snímkovania) je pes v celkovej anestézii. Takmer všade vo svete sa doteraz používa poloha psa ležiaceho na chrbte, s panvovými končatinami natiahnutými smerom dozadu. Poloha panvy musí byť symetrická, čo vytvára nároky na dobrú a správnu fixáciu.

    Na bedrovom kĺbe sa posudzuje hlavne postavenie hlavice stehnovej kosti a kĺbovej jamky. Hĺbka kĺbovej jamky a stupeň zasunutia hlavice sa merajú podľa Norbergovho uhla. Tento uhol pri zdravom kĺbe má mať minimálne 105°. Hodnotíme aj ďalšie možné zmeny, ako predný a horný okraj kĺbovej jamky, prítomnosť exostóz - kostných výrastkov, šírku kĺbovej štrbiny a tvar hlavice stehnovej kosti. Tieto zmeny sa vyskytujú vtedy, ak je laxita kĺbu väčšia. Pre objektivizáciu hodnotenia sa používa bodový systém, ktorý uľahčí hodnotiteľovi zaradiť psa do určitého stupňa dysplázie. U nás používame 5° škálu.

      

    zdravé kĺby

    1.zdravé kĺby

    slabá dysplázia

    2.slabá dysplázia

    stredná dysplázia

    3.stredná dysplázia

    ťažká dysplázia

    4.ťažká dysplázia

     

    A stupeň znamená, že pes je bez dysplázie 
    B stupeň je prechodný a znamená, že pes nemá dyspláziu, ale jeho kĺb ešte vykazuje malé zmeny 
    C stupeň znamená slabú dyspláziu 
    D stupeň stredná dysplázia 
    E stupeň silná dysplázia

      

    Dysplázia lakťového kĺbu

    Dysplázia lakťového kĺbu je pojem na označenie poruchy vývoja kostí, ktoré tvoria lakťový kĺb v období od narodenia po dosiahnutie dospelosti (12-18 mesiacov). Táto porucha sa vyskytuje hlavne pri veľkých plemenách psov s určitou plemennou predispozíciou. Medzi také plemená patrí zlatý retriever, rotwailer, bernský salašnícky pes, labrador retriever, ridgeback. Ojedinele sa dysplázia lakťa môže vyskytovať aj pri iných plemenách psov.

    Medzi jej hlavné klinické prejavy patrí krívanie rôznej intenzity, hlavne po odpočinku a vstávaní, ako aj po dlhšej únavnej chôdzi. Pes sa po vstávaní a krátkom krívaní rozchodí a krívanie sa väčšinou nepozoruje. U psov s dlhou srsťou lokálny opuch nepozorujeme. Lakťový kĺb je naplnený vnútrokĺbovou tekutinou vo väčšom rozsahu, hlavne pri chronickom priebehu dysplázie.

    Na dobrý zdravotný stav kĺbu má vplyv vývoj po narodení, ale hlavne v období najintenzívnejšieho rastu, v období 4-8 mesiacov veku psa. Aj prvé klinické príznaky dysplázie sa prejavujú v tomto období. Detailné anatomické zloženie lakťového kĺbu je znázornené na obr z pohľadu predo-zadného a z pohľadu vonkajšieho.

    Z hľadiska porúch rastu kostí a vývoja kĺbovej chrupky sú dôležité nasledujúce miesta na lakťovom kĺbe: kĺbová plocha vnútorného epikondylu ramennej kosti, vnútorný korunkový výbežok lakťovej kosti a zobákovitý výbežok proximálnej metafýzy lakťovej kosti. Sú to predilekčné miesta, kde sa vyskytuje porucha rastu dlhých rúrovitých kostí a vnútorného epikondylu. Nasúmernosť a nesúlad jednotlivých kostí v lakťovom kĺbe (inkongruita) sa vyskytujú tiež pri poruche rastu vretennej a lakťovej kosti pri poškodení rastových platničiek na ich epifýzách. Rast týchto dvoch kostí je nesúmerný. Inkongruita v lakti spôsobuje nerovnomerné zaťažovanie a opotrebovanie kľbových chrupiek. Je to štartér rozvoja osteoartrózy kĺbu - degeneratívneho ochorenia. Osteoartróza sa rozvíja aj pri nesprávnom vývoji kostí a chrupky v lakťovom kľbe.

    Dysplázia lakťového kĺbu je komplex chorôb na kostiach a kĺbových chrupkách, príčinou ktorých je:

    • nespojený processus anconeus,
    • uvoľnený processus coronoideus,
    • osteochondritis dissecans,
    • inkongruita lakťového kĺbu pri poruchách rastu vretennej a lakťovej kosti.

    Za prvotnú príčinu vzniku dysplázie lakťového kľbu sa považuje osteochondróza - generalizované ochorenie kostry psa v mladom veku, ktoré má svoju heritabilitu - vyššia pravdepodobnosť výskytu u šteniat, ktorých rodičia boli postihnutí dyspláziou lakťa.

     

    image006

    Obrázok č.1

     

    image007

    Obrázok č.2

     

    image008

    Obrázok č.3

     

    Obrázok č.1: zdravý lakťový kĺb

    Obrázok č.2: biela tenká šípka - ostefyt na proc.anconeus, čierna šípka-uvoľnený proc.coronoideus, biela hrubá šípka - skleróza kosti

    Obrázok č.3: biela šípka - nespojený processus anconeus, čierna šípka - inkongruita kĺbu pri kĺbovom záreze ulny

    Krívanie

    akékoľvek zhoršenie schopnosti zvieraťa voľne končatinou pohybovať alebo na nej udržať váhu tela, môžeme považovať za krívanie. Krívanie môže byť slabé alebo výrazné, postihovať jednu alebo viac končatín, môže sa chvíľami zlepšovať a zhoršovať alebo naopak byť stále rovnaké, alebo horšie po odpočinku, ráno, alebo v noci, po námahe alebo behom nej. Neexistuje žiadne plemeno ani veková kategória, ktorá by mala väčšie sklony ku krívaniu.

    Krívanie sa môže objaviť zrazu (napr. po úraze) alebo môže vznikať postupne – napr. pri raste nádorov kostného tkaniva. Niektoré vyvolávajúce príčiny krívania môžu ohrozovať život alebo výrazne zhoršovať kvalitu života pacienta (ako trebárs dysplázia bedrových kĺbov).

    Na čo dávať pozor:

    • neschopnosť normálne chodiť alebo bežať
    • neochota k bežnej aktivite ako chôdza po schodoch
    • odmietanie zaťažovať končatinu

     

    Diagnóza

    Dôležitá je história krívania. Veterinár bude potrebovať detailné informácie o tom, kedy a ako krívanie začalo, ako sa vyvíja, či sa zhoršuje alebo zlepšuje a pod. Tiež prehliadne vášho psa pri chôdzi, behu, v stoji, pri sadaní a vykoná podrobné ortopedické vyšetrenie.

     

    Neurologické vyšetrenie.
    Nie každé krívanie musí byť spôsobené ortopedickým problémom. Pokiaľ má váš veterinár podozrenie, že príčina krívania je v postihnutí mozgu alebo miechy alebo periférnych nervov, doporučí neurologické vyšetrenie.


    RTG
    Na základe klinického vyšetrenia sa môže ukázať, že je potrebné vykonať rentgenové vyšetrenie . Niekedy je nutné rentgenovať obe končatiny (predné alebo zadné), aby bolo možné vykonať porovnanie alebo ak existuje podozrenie na obojstranné postihnutie.
    Medzi ďalšie možno potrebné vyšetrenie patrí vyšetrenie kĺbovej tekutiny, ultrazvuk, CT, MRI, kontrastné RTG kĺbov, artroskopia.

     

    Liečba

    K najjednoduchším formám liečby patrí pokoj na niekoľko dní – napr. u mierne natiahnutých šliach alebo svalov. K najradikálnejším potom výrez medzistavcovej platničky, komplikované zlomeniny…
    V niektorých prípadoch presná príčina krívania  musí byť zrejmá. Potom veterinár doporučí pokoj bez záťaže prípadne s liečbou protizápalovými liekmi. Pokiaľ stav tejto konzervatívnej liečbe nezodpovedá, znamená to , že príčina je hlbšia a k jej odhaleniu je nutné vykonať podrobnejšie testy.

     

    Domáca starostlivosť

    Pokiaľ je vaše zviera operované, budete určite po operácii musieť zaistiť absolútny pokoj s maximálne obmedzeným pohybom. Tesne po operácii to nebýva problém, ale vzhľadom k tomu, že obmedzenie pohybu môže byť nutné až na 6 týždňov , je nutné počítať s tým, že váš pacient bude výrazne proti.
    Niektoré príčiny krívania je možné riešiť sádrovým obväzom, dlahou alebo len pevným obväzom. Každopádne všetky tieto obväzy je treba udržiavať suché a pokiaľ možno čisté! A keď prsty na nohe nie sú tiež zaviazané, denne ich kontrolovať, či nie sú napuchnuté, začervenané alebo boľavé. Vždy dbajte starostlivo na pokyny lekára, či už ide o podávanie liekov, alebo termíny kontrolných návštev. Ak sa krívanie postupne stráca, zvyšujte záťaž veľmi pomaly v priebehu niekoľkých týždňov, nikdy nie zrazu.

     

    Prevencia

    Problémy s krívaním sa môžu objaviť v každodennom živote. Ale niektorým vážnym zraneniam, ako napríklad pádom z výšky, zrazeniu autom je možné predísť  venovaním zvýšenej pozornosti a dohľadu nad zvieraťom. Niektoré druhy krívania môžu byť spojené s výberom plemena – dysplázia bedrových kĺbov u nemeckých vlčiakov, dysplázia lakťového kĺbu u rotvajlerov atď.  Správnym výberom šteňaťa, preverením zdravotného stavu rodičov a pravidelnými návštevami veterinára môžete pravdepodobnosť objavenia náhleho krívania výrazne znížiť.

     

    Natrhnuté svaly

    Keď vyrazíte so psom na "aktívnu prechádzku" spojenú s aportovaním, s preskakovaním prekážok, prípadne aj na samotný "cvičák", doprajte psovi rozcvičku, ktorá zabezpečí zahriatie svalov. Pretože väčšinou práve slabé zahriatie svalov spôsobuje natiahnutia a následné trhliny v svaloch po určitých činnostiach. Preto nikdy nezabudnite na rozvičku. Stačí aj krátke 5 minútové chodenie psíka "na voľno", vzhľadom, k tomu, že najprirodzenejší pohyb pre psa je klus.

    Natrhnutia sú bolestivé zranenia a dokážu psíka vyradiť z bežného života aj na dva mesiace, preto to nepodceňujte. Natrhnutie je zriedkavo úplné, ale pokiaľ je, váš psík potrebuje chirurgický zákrok.

     

    Homeopatická liečba

    • Callendula officinalis
      pokiaľ je sval natrhnutý použite Callendula, nikdy však nie v topickej podobe, ale len v orálnej. Má veľmi dobré účinky pri liečbe porušeného svalu.

    zdroj: kniha Dr. Dona Hamiltona

     

    Osteoartróza

    Ochorenia pohybového aparátu a najmä kĺbov patria medzi najčastejšie príčiny návštev vo veterinárnych ambulanciách. Rozvoj kĺbových ochorení je spôsobený najčastejšie nesprávnym alebo nadmerným zaťažovaním zvieraťa, neustále sa opakujúcimi mikrotraumami, trvalou stereotypnou záťažou kĺbov, vrodenými či získanými postaveniami kĺbov, starnutím a výživou bez dostatku látok vyživujúcich kĺbovú chrupku.

    Styčné plochy sú pokryté chrupkou, ktorá má veľa funkcií a okrem iného tlmí nárazy, ktorým sú kĺby vystavené. Kĺbová chrupka je vysoko špecializované spojivové tkanivo tvorené chondrocytmi (bunkami chrupky), kolagénom, proteoglykánmi a vodou. Unikátne schopnosti kĺbovej chrupky sú založené práve na vlastnostiach kolagénu a proteoglykánov. Kolagén predstavuje základnú hmotu kĺbovej chrupky a podmieňuje jej pevnosť a pružnosť. Na kolagénne vlákna sa ďalej viažu reťazce glykozaminoglykánov, ktoré viažu v chrupke vodu a podmieňujú jej viskózno-elastické vlastnosti. Bohužiaľ, kĺbová chrupka je jedným z najrýchlejšie starnúcich a odumierajúcich tkanív v organizme. Vplyvom ochorení a vekom dochádza v kĺbovej chrupke k poškodzovaniu chondrocytov, deštrukcii kolagénnych vláken a k rapídnemu poklesu hladiny glykozaminoglykánov. Tieto zmeny majú za následok rozvoj degeneratívnych kĺbových ochorení, najmä osteoartrózy.

     

    Artróza, či už primárna alebo sekundárna postihuje najprv kĺbovú chrupku a synoviálnu membránu, v ďalšom priebehu sa ochorenie rozširuje a postihuje aj ostatné časti kĺbu, kosti, väzy a väzivové puzdro. Dochádza k deformácii kĺbu a k čiastočnej alebo úplnej strate jeho funkcie. Poškodením kolagénového spojivového tkaniva a chondrocytov, ako aj kvôli strate proteoglykánov a vody, stráca kĺbová chrupka svoju elasticitu a klzkosť. Produkty rozpadu chrupky poškodzujú synoviálnu membránu a tá stráca svoju ochrannú a výživnú funkciu. Nasleduje stvrdnutie podchrupkovej kostenej platničky, zhustenie a zvraštenie kĺbového puzdra a tvorba kostných výrastkov.

     

    Liečba artrózy

    nie je jednoduchá a najväčšia nádej na úspech je v jej počiatočných štádiách. Symptomatická liečba pomocou analgetík ( liekov proti bolesti) a nesteroidných antireumatík (NSA) prináša okamžitú úľavu, no nerieši príčiny a ich dlhodobé užívanie mnohokrát patologický proces ešte urýchľuje alebo sa spája s výskytom rôznych vedľajších účinkov. Samotné odstránenie bolesti použitím analgetík zvyčajne vedie k tomu, že choré zviera ďalej preťažuje svoje kĺby a tým chorobný proces ešte zhoršuje. Pri podávaní kortikosteroidov síce dochádza väčšinou k okamžitej úľave, súčasne však kortikosteroidy spôsobujú ničenie chrupky, zastavujú proces proteosyntézy (tvorby bielkovín) až na 6 mesiacov a tým pádom neumožňujú hojenie a reparáciu postihnutých tkanív. Ich efekt je navyše len krátkodobý (2-3 týždne). Správna liečba by mala normalizovať narušený metabolizmus a zloženie medzibunkovej hmoty, najmä kolagénu a tým zastaviť progres patologických pochodov, tj. utlmiť odbúravanie chrupkovej hmoty, zlepšiť výživu a podporiť reparáciu postihnutých tkanív.

    Týmto požiadavkám vyhovujú kvôli svojmu špecifickému ovplyvňovaniu metabolizmu chrupky tzv. chondroprotektíva - látky pozitívne ovplyvňujúce a stabilizujúce chrupku. Novšie sa tieto látky označujú ako SYSADOA - tj. Symptomatic Slow Acting Drogs of Osteoarthrosis. Medzi SYSADOA zaraďujeme napr. kolagénny peptid, glukozamínsulfát (GS), chondoitínsulfát (CS), extrakt z Boswellia serrata a kyselinu hyaluronovú. Tieto látky nemajú väčšinou bezprostredný analgetický účinok a ich účinok nastupuje s oneskorením 3-5 týždňov (výnimkou je extrakt z Boswellia serrata, kedy sa analgetický účinok prejavuje väčšinou do 5 dní od začiatku užívania). Ich pozitívny efekt však pretrváva 2-6 mesiacov.

     

    Kolagénne peptidy ovplyvňujú metabolizmus buniek kĺbovej chrupky aj kosti a podporujú syntézu fyziologického kolagénu. Kolagénne peptidy zvyšujú syntézu kĺbového kolagénu o 100%. Podmieňujú mechanické vlastnosti chrupky, najmä jej pevnosť a pružnosť. Zabraňujú ďalšiemu úbytku chrupiek, zlepšujú pohyblivosť a zmierňujú bolestivosť. Zvyšujú hustotu kostného tkaniva a umožňujú lepšiu väzbu minerálnych látok. Kolagénne peptidy sa vstrebávajú z tráviaceho systému a prednostne sa kumulujú v chrupke. Maximálne množstvo kolagénneho hydrolyzátu v chrupke sa dosiahne po 48 hodinách po podaní. Chrupkou kumulované kolagénne peptidy sú schopné podnietiť chrupkové a kostné bunky k produkcii mladých kolagénnych reťazcov, čo prispieva k regenerácii kĺbových chrupiek, subchondrálnej a kostnej hmoty. To vedie k zastaveniu procesu osteoartrózy, zlepšeniu pohyblivosti a k odstráneniu bolesti v kĺboch.

     

    Chondroitínsulfát a glukozamínsulfát sú sacharidy, ktoré sa prirodzene vyskytujú v chrupke a patria do najvýznamnejšej skupiny glykozaminoglykánov. Majú schopnosť znižovať aktivitu enzýmov poškodzujúcich kĺbovú chrupku, pozitívne ovplyvňujú metabolizmus chrupky a majú protizápalové účinky. Významnou pozitívnou vlastnosťou chondroitínsulfátu a glukozamínsulfátu je schopnosť viazať vodu a zabezpečiť tak vhodné mechanickoelastické vlastnosti chrupky. Glykozaminoglykány môžu stimulovať aj produkciu kyseliny hyaluronovej, ktorá je súčasťou kĺbovej tekutiny a pozitívne tak ovplyvňovať hydratáciu kĺbovej chrupky. Obe látky vykazujú analgetický účinok a nemajú nežiaduce účinky.

     

    Boswellin® - extrakt z Boswellia serrata obsahuje vysoké množstvo boswellových kyselín, ktoré majú protizápalové a analgetické účinky, obnovujú krvné cievy poškodené zápalom a zlepšujú krvný obeh a výživu postihnutých tkanív. Dôsledkom pôsobenia Boswellinu® je zmiernenie bolestivosti, zmenšenie opuchov a zvýšenie pohyblivosti kĺbu. Účinné látky pomáhajú pri akútnom postihnutí aj pri chronických zápaloch. Pozitívne účinky majú aj pri zápaloch svalov a šliach. Mechanizmus účinku je podobný ako u nesteroidných antireumatík, ale bez vedľajších účinkov na tráviaci systém. Účinok Boswellinu® je veľmi rýchly a nastupuje obvykle do 5 dní.

    zdroj: VETSERVIS s r.o. - Poradenstvo pre spoločenské a hospodárske zvieratá

     

    Vyvrtnutie a natiahnutie

    Vyvrtnutie je zranenie kĺbu, obvykle zahŕňajúce väzy, zatiaľ čo natiahnutie sa týka svalu. Pri jednom páde si teda môžeme vyvrtnúť členok a natiahnuť hamstringový sval. Liečenie oboch zranení je podobné. Okamžite po zranení sa doporučuje chladiť zranenú časť ľadom, aby sa zabránilo opuchu. Zabaľte ľad do uteráka (nedávajte ho priamo na kožu, pretože by ste ju mohli spáliť). Do dvoch hodín po zranení je najlepšia liečba striedanie teplých a studených obkladov. To povzbudí krvný obeh v oblasti a dovlí telu začat opravovať poškodené tkanivo.

    Väčšina veterinárov doporučuje niekoľko dní  zranenú končatinu nepoužívať, ale toto skôr platí pre natiahnutý sval. Vyvrtnutý kĺb by sa však mal mierne pohybovať. Pohyb totiž zmenšuje opuch a tak udržuje pružnosť. Ak je väz silne poškodený, kĺb by sa mal liečiť a odpočívať, ale inak je pohy veľmi prospešný pri liečbe vyvrtnutého kĺbu.

     

    Homeopatická liečba

    • Arnica montana
      je prvá voľba pri zranení svalov a kĺbov. Pre svoje výborné účinky je to pravepodobne najlepší homeopatický liek na vyvrtnutie kĺbu a natiahnutie svalu. Keď je potrebná Arnica, väčšinou má pacient bolesť tak silnú, že sa bojí dotyku. Tento liek ja často prospešný a vhodný v prvej fáze liečenia.
    • Bellis perenis
      Bellis je sedmokráska a má vzťah k Arnica. Tiež jej použitie a indikácie sú podobné ako u Arnica. Pri stave Bellis sa zranenie môže teplými obkladmi zhoršovať a studenými zlepšovať. Pohyb dokáže zlepšiť akýkoľvek stav, ale u Bellis je zlepšenie výraznejšie, pretože väčšina pacientov s indikáciou Arnica si praje odpočívať.
    • Hamamelis
      je pripravovaný z vilínu virginského a je ďalším dobrým liekom pri pomliaždeninách, vyvrtnutiach a natiahnutiach. Tento stav je obvykle lepší pri pokoji a horší pri pohybe.
    • Rhus toxicodendron
      Rhus tox je nielen dobrý liek na chronické bolesti kĺbov ako pri artritíde, ale je tiež vhodný na mnohé vyvrtnutia. Ak je indikovaný, často uvidíte (ale nie vždy) typický symptóm Rhus tox - zhoršenie pri začiatku pohybu, ale zlepšenie pri jeho pokračovaní. Chlad bolesť väčšinou zosilí a teplo ju zmierni.
    • Ruta graveolens
      môže byť v neposlednom rade veľmi prospešná pri mnohých zraneniach kĺbov. Tento liek má podobne ako Rhus tox väčší vplyv na vyvrtnutie kĺbu ako na svalové natiahnutie. Ruta sa dobre hodí k Arnice a je vhodným liekom na neskoršie štádiá zranení. Môže zmierniť bolesť pri zlomeninách. Keď je indikovaná Ruta, pohyb  a teplo zmierňujú bolesť a chlad a odpočinok ho zhoršujú.

    zdroj: kniha Dr. Dona Hamiltona

     

    Zlomeniny kostí

    Zlomenina (fraktúra) kosti je porušenie celistvosti kosti.

    Aj napriek tomu, že kosť má dobrú regeneračnú schopnosť, akúkoľvek zlomeninu by mal ošetriť veterínárny lekár.

    Existuje však mnoho liekov, ktoré by mohli pomôcť k lepšiemu a rýchlejšiemu hojeniu.

     

    Homeopatická liečba

    • Arnica montana
      podávajte v dobe nehody, pokiaľ opuch a bolesť mäkkého tkaniva mierne neustúpi,, obvykle prvý alebo druhý deň.
    • Symphytum
      je vhodný ako liek nasledujúci po Arnica. Povzbudzuje kosti, aby sa rýchlo a pevne spojili dohromady. Tento liek tiež pomáha zmierniť bolesť. Podávajte ho 1 - 3x denne, pokiaľ sa bolesť nezmierni (obvykle týždeň) a potom zriedený 2x denne až 6 týždňov.
    • Calcarea phosphorica
      podávajte vtedy, ak máte pocit, že sa zlomenina nehojí dosť rýchlo. Môžete ju aj kombinovať so Symphytum  (napr. ráno podajte Symphytum a večer Calcarea, alebo naopak)
    • Ruta graveolens
      pomôže zmierniť bolesť pokiaľ žiadny z predchádzajúcich liekov nezabral.

    zdroj: kniha Dr. Dona Hamiltona

  • Oči a uši
  • Koža
  • Srdce a nervová sústava
  • Impulzivita
  • Epilepsia
  • Tráviaca sústava
  • Cudzopasníci

    Pre zdravie vášho psíka je nesmierne dôležité predchádzať infekčným ochoreniam, pretože niektoré sú neliečiteľné, alebo ich liečba nebýva úspešná. Je tiež dobré vedieť, že niektoré ochorenia sú prenosné aj na človeka. Najčastejšie sa vyskytujú u psov tieto infekčné ochorenia:

    • psinka
    • parvoviróza
    • leptospiróza
    • infekčná hepatitída
    • infekčný kašeľ / psincový kašeľ
    • tetanus
    • besnota
    • koronaviróza
    • giardióza
    • aujezského choroba

     

    Besnota

    Pôvod

    Besnota je akútna vírusová nákaza teplokrvných živočíchov, ktorá je zo zvierat prenosná aj na človeka. Toto onemocnenie postihuje predovšetkým centrálnu nervovú sústavu a je smrteľné. Besnota je rozšírená po celom svete, a napriek zákonom ustanovenej plošnej vakcinácii psov sa u nás darí nákazu obmedziť len veľmi pomaly.

    Spôsob nákazy

    Vírus sa u nemocného zvieraťa vyskytuje predovšetkým v mozgu a mieche, ďalej v slinných žľazách a slinách. Najčastejšie dochádza k prenosu choroby pohryznutím nakazeného zvieraťa. V prírode môžu byť zdrojom besnoty líšky, jazvece, srnce a ďalšie, voľne žijúce zvieratá. Z domácich zvierat potom najčastejšie rozširujú besnotu túlavé psy a mačky.

    Príznaky

    Inkubačná doba besnoty je u psov 3 - 8 týždňov, u iných domácich zvierat až dva mesiace a u človeka to môže byť výnimočne až rok, aj dlhšie. U psov prebieha onemocnenie vo dvoch formách, v "zúrivej" alebo "tichej". Počiatočné štádium "zúrivej" formy sa prejavuje zmenami v chovaní psa, niekedy je neposlušný, ľakavý alebo zúrivý, potom zase neobvykle prítulný. Toto obdobie trvá asi 3 dni. U psa sa môžu prejaviť zvrátené chute, požieranie nestráviteľných predmetov, ďalej zvýšená teplota, kašeľ, obtiažne dýchanie, zápcha, smäd alebo slintanie. Po počiatočnom štádiu nastáva obdobie zúrivosti, ktoré trvá tiež asi 3 - 4 dni. V tejto dobe sa pes túla, má záchvaty zúrivosti a je útočný. U psa v tomto štádiu možno pozorovať vytreštený pohľad, často býva na jednom oku zornička rozšírená a na druhom zúžená. Po tomto období prechádza nemoc do tretieho štádia, tzv. paralytického. Pes sa ukľudní, nastane ochrnutie zadných končatín, následkom obrny je skleslá spodná čeľusť, pes nemôže prehĺtať, jazyk je vyplazený a voľne visí z tlamy, slintá a behom dvoch dní dochádza ku smrti. U "tichej" formy besnoty chýba štádium zúrivosti, a nemoc prechádza priamo z počiatočného štádia do štádia paralytického.

    Liečba

    Účinná terapia tejto choroby neexistuje a liečenie zvierat sa preto nerobí.

    Prevencia

    Prevencia spočíva predovšetkým vo vakcinácii, ktorá je zo zákona povinná pre každého majiteľa psa, staršieho ako šesť mesiacov. Ďalej je potrebné dodržiavať smernice platné v chovoch zvierat a v oblastiach s výskytom besnoty. Vyvarujte sa kontaktu svojho psa so zvieratami, ktoré sú najčastejšími nositeľmi a zdrojmi besnoty. Nepodceňujte ani najmenšie hryznutie, človek, ktorý prišiel do styku s nemocným psom, musí byť okamžite očkovaný. Pri pohryzení človeka psom je majiteľ psa povinný predviesť psa ku veterinárnej prehliadke. Prvá prehliadka má byť uskutočnená do 24 hodín od poranenia, druhá piaty deň po pohryzení.

    Očkovanie

    Prvé očkovanie proti besnote sa robí u šteniat v šiestich mesiacoch veku, s preočkovaním v jednom roku života psa následne pravidelne každý rok. Pri ceste so šteňaťom do zahraničia je možné prvé očkovanie uskutočniť už v troch mesiacoch veku šteňaťa.

     

    Infekčná hepatitída

    Pôvod

    Infekčná hepatitída, čiže infekčný zápal pečene či Rubarthova hepatitída je prudké akútne onemocnenie, ktoré je rozšírené po celom svete, ale všade neprebieha rovnako nebezpečne. Vírus, ktorý spôsobuje toto onemocnenie je totožný s vírom líščej encefalitídy (zápal mozgu). V dnešnej dobe je výskyt tohto onemocnenia vďaka očkovaniu skôr ojedinelý.

    Spôsob nákazy

    Pes sa touto vírusovou infekciou môže nakaziť priamym kontaktom s nakazeným psom alebo kontaktom so sekrétmi nemocného zvieraťa. Vírus infekčnej hepatitídy sa môže množiť aj v mačkách, u tých sa však nemoc nemusí prejaviť a mačka sa tak stáva zdrojom nákazy.

    Príznaky

    Inkubačná doba u tohto onemocnenia je 4 - 7 dní. Prvými príznakmi sú vysoká teplota, smäd, nechutenstvo a celková skleslosť psa. Pri miernom priebehu onemocnenia však prvé príznaky nemusia byť príliš nápadné, pes iba odmieta potravu a môže mať zvýšenú teplotu, 39,4 - 41,1°C, ktorá pretrvá niekoľko dní. Ďalej sa u psa objaví zápal spojiviek, ktorý sa prejavuje vodnatým výtokom z očí. Dôležitým príznakom je tiež zápal mandlí. Môžu byť taktiež zväčšené miazgové uzliny, a na predných častiach tela sa môžu objaviť opuchy. V niektorých prípadoch môže pes zvracať alebo mať hnačku, vo vyššom štádiu onemocnenia so stopami krvi. V asi 20% prípadov sa objavuje zápal rohovky. Toto ochorenie tiež môže sprevádzať zákal očí, tzv. biele oko. Pri stlačení v oblasti pečene sa prejavuje bolestivosť, čo je dôkazom poškodenia pečene. V niektorých prípadoch sa môžu objaviť aj nervové príznaky ako u psinky. Nákaza môže mať veľmi rýchly priebeh, pes môže uhynúť behom dvoch dní, bez toho aby boli spozorované príznaky. Pokiaľ však zviera prežije prvých pár dní, väčšinou sa do dvoch týždňov uzdraví. Uzdravený pes však môže byť ešte nejakú dobu nosičom vírusu.

    Liečba

    Pri prvých príznakoch je nutná okamžitá návšteva veterinárneho lekára, ktorý onemocnenie diagnostikuje. Diagnózu možno potvrdiť sérologickým vyšetrením a v počiatkoch nemoci tiež špeciálnym laboratórnym vyšetrením. V niektorých prípadoch môže zväčšenie pečene a sleziny preukázať röntgenologické vyšetrenie. Veterinárny lekár nasadí antibiotiká a ďalšie podporné lieky, krvné transfúzie a infúzie, existuje liečebné sérum, ktoré obsahuje veľké množstvo protilátok. Toto sérum je však možné použiť len pri preukázaní úvodných klinických príznakov nemoci. Domáca liečba spočíva vo všestrannej starostlivosti o pacienta, je potrebné dôsledne dodržovať predpísanú glycidovú diétu - pridanie Glukopuru alebo medu, psa kŕmiť ľahko stráviteľnou stravou, bohatou na sacharidy a bielkoviny, s nepatrným množstvom tuku. Do diéty zaraďte bioprotektíva a vitamíny rady B. Nadmerný príjem tekutín je nevhodný. Je tiež nutné zachovávať všetky zásady hygieny.

    Prevencia

    Najlepšou a jedinou prevenciou je včasná vakcinácia.

    Očkovanie

    Prvé očkovanie proti infekčnej hepatitíde sa uskutočňuje vo veku 9 týždňov veku šteňaťa, s preočkovaním za tri týždne, v jednom roku života psa a ďalej pravidelne vždy raz za rok.

     

    Infekčný kašeľ

    (laryngotracheitída/psincový kašeľ)

    Pôvod

    Psincový kašeľ je akútne, vysoko infekčné onemocnenie psov. Na jeho vzniku sa väčšinou podieľa niekoľko pôvodcov, z ktorých najčastejším je vírus parainfluenzy (chrípky psov), ďalším je psí adenovírus a bordetella, ktorá však napáda väčšinou organizmus už zasiahnutý vírusom parainfluenzy. Toto onemocnenie postihuje predovšetkým mladých psov, ustajnených vo väčšom počte, odtiaľ teda prívlastok psincový.

    Spôsob nákazy

    Toto onemocnenie je prenosné vdýchnutím a postihuje hrtan, priedušnice a priedušky. Dochádza k nemu pri kontakte medzi psami.

     

    Príznaky

    Pokiaľ je organizmus psa napadnutý len vírom parainfluenzy, onemocnenie spravidla nemá vážnejší priebeh, rovnako je tomu aj pri nákaze adenovírom. Pokiaľ je organizmus psa napadnutý oboma vírusmi, príznaky onemocnenia pretrvávajú asi týždeň. Hlavným príznakom infekcie je záchvatovitý kašeľ, ktorý môže mať rôznu intenzitu a frekvenciu. Kašeľ môže doprevádzať zvýšená sekrécia hlienu. Úporný kašeľ, pri ktorom je vylučovaný hlien môže byť majiteľom považovaný za zvracanie alebo pokus psa vydáviť z krku cudzie teleso. Ďalším príznakom môže byť výtok z nosa a očí, poprípade zvýšená teplota. Pes však normálne prijíma potravu a je stále vitálny. Ťažší priebeh onemocnenia, kedy je organizmus napadnutý ako vírom parainfluenzy a adenovírom, tak bordetellou, sa prejavuje horúčkou, apatiou a výraznejším postihnutím dolných ciest dýchacích. V týchto prípadoch pretrvávajú príznaky priemerne asi 18 dní. Ťažší priebeh nemoci je pozorovaný u psov, ktoré sú postihnuté niektorým z chronických onemocnení dýchacích ciest (napr. tracheálny kolaps u malých plemien) a u nevakcinovaných psov a šteniat.

    Liečba

    Vhodná je návšteva veterinárneho lekára, ktorý vyšetrením diagnostikuje a navrhne postup liečenia. Robí sa hematologické a bakteriálne vyšetrenie a röntgen hrudníka. Vo väčšine prípadov odoznie nemoc sama behom 7 - 10 dní, ale u neliečených prípadov môže kašeľ pretrvávať aj niekoľko týždňov. Súčasťou liečby je fyzický kľud a vyhnutie sa vplyvom, ktoré záchvaty kašľa vyvolávajú. Doporučuje sa dostatočný prísun tekutín a zvlhčovanie vzduchu pre ľahšie uvoľnenie hlienu. Pokiaľ pes nemá teplotu a onemocnenie sa prejavuje len úporným kašľom, môžu byť podávané v minimálnej miere a pod dohľadom veterinárneho lekára lieky proti kašľu. Pri ťažšom priebehu nemoci, kedy je organizmus zasiahnutý bakteriálnou infekciou spočíva liečba v podávaní antibiotík.

    Prevencia

    Účinnou prevenciou je vakcinácia. Vo väčších chovoch je možné možnosť nákazy obmedziť zníženým počtom psov v kotercoch a zlepšením ventilácie. Dôležitá je okamžitá izolácia psov, u ktorých je podozrenie, že boli onemocnením zasiahnuté.

    Očkovanie

    Očkovanie sa robí u šteniat po treťom mesiaci života, formou dvoch dávok s odstupom dvoch až štyroch týždňov, s preočkovaním raz za rok. Veterinár musí upozorniť chovateľa na možnosť lahkej formy onemocnenia i u vakcinovaných psov.

     

    Koronaviróza

    Pôvod

    Vírus, ktorý toto onemocnenie spôsobuje bol izolovaný v roku 1971 v Nemecku. Koronavirové onemocnenie psov je akútne hnačkové ochorenie vírusového pôvodu, ktoré sa vyskytuje prevažne u mladých psov do jedného roku veku. Najviac citlivé k tomuto onemocneniu sú šteňatá vo veku 6 - 9 týždňov. Toto onemocnenie väčšinou prepukne hromadne a v populácii psov je koronavirus značne rozšírený.

    Spôsob nákazy

    Toto onemocnenie sa najviac objavuje u šteniat do 1 roku, a to predovšetkým v hromadných chovoch, ako sú psie útulky a pod. K prenosu choroby dochádza požraním kontaminovaného krmiva alebo vody, takisto sa šteňa môže nakaziť hryzením kontaminovaného predmetu.

    Príznaky

    Táto infekcia má väčšinou mierny priebeh, prejavom je mierna apatia, nechutenstvo a zvracanie, ktoré trvá 24 - 36 hodín. Charakteristickým príznakom je kašovitá až vodnatá hnačka, ktorá môže byť spenená, a môže byť s prímesou hlienu alebo krvi. Výkaly majú zelenkavú, žltastú až oranžovú farbu a veľmi zapáchajú. Pes môže mať krátkodobo zvýšenú teplotu, ktorú však chovateľ ani nemusí zaregistrovať. Hnačka trvá obvykle 1 - 12 dní, niekedy však môže pretrvávať až 3 - 4 týždne. Veľké komplikácie môže spôsobiť súčasné nakazenie parvovirom.

    Liečba

    Nutná je okamžitá návšteva veterinárneho lekára, ktorý určí diagnózu vyšetrením trusu. Lekár navrhne liečbu, ktorá väčšinou pozostáva z jedno až dvojdennej hladovky a následného prísneho diétneho režimu a zavodnenia organizmu. V niektorých prípadoch tiež lekár predpíše lieky proti hnačke.

    Prevencia

    Väčšina psov je proti tomuto onemocneniu prirodzene imúnna. Vakcinácia sa v poslednej dobe prevádza rutinne, obzvlášť tam, kde je podozrenie na súčasnú infekciu ďalšími vírusmi, pri nedostatkoch v hygiene chovu, vo výžive, pri nadmernom pracovnom zaťažení a zvýšenom kontakte s inými psami, to znamená v útulkoch pre psov a pod. Pri prepuknutí nemoci je nutná okamžitá izolácia nemocných psov, dezinfekcia a dodržanie prísnych pravidiel hygieny.

    Očkovanie

    Vakcinácia sa spravidla prevádza vo veku 9 týždňov s preočkovaním po troch až štyroch týždňoch, v roku života psa a následne každý ďalší rok.

     

    Leptospiróza

    Pôvod

    Leptospiróza je infekčné onemocnenie, ktoré sa u nás vyskytuje našťastie len vzácne. Onemocnenie je vyvolané niekoľkými druhmi leptospir, z ktorých niektoré sú prenosné aj na človeka. Jedným z typov leptospirózy je leptospiróza icterohaemoragie, ktorá napáda pečeň, a u človeka spôsobuje Weilovu chorobu. Ďalší typ onemocnenia je leptospiróza canicola, ktorá postihuje obličky, a je známa ako tzv. stuttgartská nákaza.

    Spôsob nákazy

    Zdrojom leptospiróz sú jednak sami psy, a jednak rôzne hlodavce, ktoré síce väčšinou sami neonemocnejú, ale vylučujú leptospiry močom. Táto nemoc môže byť vo výnimočných prípadoch prenesená pri hryznutí aj slinami nemocného psa.

    Príznaky

    Leptospira icterohaemoragie - Weilova choroba - inkubačná doba u tohto typu leptospirózy je 10 - 20 dní. Na začiatku onemocnenia sa môže objaviť vysoká teplota, ktorá však môže trvať len 1 - 2 dni. Ďalším príznakom je zvracanie a hnačky, ktoré môžu byť až s prímesou krvi a aj na slizniciach alebo v koži môže dôjsť ku krvným výronom. Postihnutý pes trpí nechutenstvom a smädom, a je celkovo skleslý. Ako prejav zlyhania pečene sa koncom prvého týždňa nemoci objavuje žltačka. Pri ťažkom priebehu nemoci možno pozorovať žlté až oranžové zafarbenie slizníc aj žlté zafarbenie kože. Tiež dochádza ku ťažkému poškodeniu obličiek, ktoré sa prejaví nálezom veľkého množstva bielkovín a žlčových farbív v moči. Priebeh tohto onemocnenia je prudký, a často končí smrťou psa. Vyliečený pes zostáva leptospironosičom a väčšinou až do konca života trpí poškodením obličiek. Leptospira canicola - stuttgartská nákaza - inkubačná doba tohto typu leptospirózy je asi týždeň. Prejavuje sa nechutenstvom, zvracaním, celkovou skleslosťou a rýchlym úbytkom na váhe. Na ďasnách, jazyku a pyskoch sa objavujú žltavé povlaky. Sprievodným onemocnením je poškodenie obličiek, močovina je zadržiavaná v krvi a spôsobuje nepríjemný zápach psa a stratu elasticity kože. Zvýšená hladina močoviny v krvi - urémia - môže spôsobiť kŕče, ktoré pripomínajú psinku a tiež môže zapríčiniť smrť psa. Toto onemocnenie môže prebiehať aj skryte.

    Liečba

    Pri prvých príznakoch onemocnenia je nutné ihneď kontaktovať veterinárneho lekára, ktorý stanoví diagnózu a zaháji liečbu. Tá spočíva v podávaní antibiotík, liekov na skľudnenie zvracania a črevnej peristaltiky, infúzií a sedatív, ktoré ovplyvňujú vnútorné orgány. Tiež je nutné previesť transfúziu krvi. Pri domácej liečbe dbajte na svedomité podávanie predpísaných liekov, pes tiež potrebuje vhodnú diétu a kľudný režim. Pri manipulácii s nakazeným psom dodržujte hygienické opatrenia.

    Prevencia

    Prevenciou je včasná vakcinácia a vyhýbanie sa možným zdrojom nákazy, čo sú stojaté vody, kaluže, mokrade a podobne, zabráňte tiež psom v olizovaní pätníkov a chráňte ich pred stykom s hlodavcami.

    Očkovanie

    Prvé očkovanie proti leptospiróze sa uskutočňuje vo veku 9 týždňov psa, preočkovanie po troch týždňoch, ďalej v jednom roku života psa a následne každý ďalší rok.

     

    Psinka

    Pôvod

    Psinka je vírusové infekčné onemocnenie mäsožravcov, ktoré je možné rozdeliť do troch základných foriem, a to pľúcna čiže katarálna forma, forma gastrointestinálna, kedy je napadnutý tráviaci systém psa, a forma nervová. Toto onemocnenie je vysoko nákazlivé a liečenie nebýva vždy účinné. Najčastejšie bývajú psinkou napadnuté šteňatá a mladé psy do jedného roku, nevyhýba sa však ani psom starším. Presná diagnostika psinky nie je jednoduchá, pretože existuje mnoho nemocí, ktoré svojim priebehom psinke zodpovedajú. Tieto sa niekedy zhrňujú pod názvom "psinkový komplex". Odlíšiť psinku od iného infekčného onemocnenia umožní sérologické vyšetrenie. V dnešnej dobe, vďaka vysokému počtu očkovaných psov, sa objavuje len zriedka.

    Spôsob nákazy

    Psinka sa na zdravého psa prenáša prevažne kontaktom s nemocným jedincom, a to predovšetkým prostredníctvom sekrétov z očí, nosa a slín, poprípade močom a trusom. Ďalej môže ku onemocneniu dôjsť vdýchnutím vírusu, ktorý sa rozptyľuje pri kašli nemocného zvieraťa, teda kvapôčkovou nákazou. Zdrojom infekcie však môžu byť v prírode aj niektoré druhy voľne žijúcich zvierat, ako je líška či kuna. Psinkou sa najľahšie nakazí pes oslabený alebo podvyživený, ktorý trpí nedostatkom vitamínov, tráviacimi poruchami alebo nachladnutím.

    Príznaky

    Inkubačná doba psinky je 3-7 dní, vzácnejšie potom 14-18 dní. V prvých dňoch sa psinka prejavuje zvýšením teploty a skleslosťou, v niektorých prípadoch sa môže prejaviť aj kožnou vyrážkou, tzv. psinkovým impetigom. U psa možno pozorovať zmeny v chovaní, ako je nevrlosť či vyhľadávanie samoty. V ťažkých prípadoch pri katarálnej forme psinky nastupujú vysoké teploty, výtok z očí a nosa, kašeľ a zápal pľúc. V prvých dňoch je výtok z nosu riedky, neskôr je hlienovitý až hnisavý, niekedy s prímesou krvi. Pri forme gastrointestinálnej sa nemoc prejavuje nechutenstvom, hnačkou s prímesou krvi a zvracaním. Zvratky sú sfarbené žlto, s prímesou žlče. Ďalším prejavom je zhrubnutie a popraskanie kože na nose a tlapkách. Po troch až štyroch týždňoch od nakazenia sa stav psa môže prechodne zlepšiť, potom však dochádza k poruchám nervovej sústavy. V neskoršej fáze ochorenia možno pozorovať nervové príznaky, ako zášklby v tvárovej partii, slinenie, ľahká triaška, kŕče až epileptické záchvaty, obrna a následne dochádza ku poruchám základných životných funkcií a úhynu.

    Liečba

    Najdôležitejšia je okamžitá izolácia nakazeného psa od ostatných, zdravých psov, pretože hrozí veľké riziko nákazy a okamžitá návšteva veterinárneho lekára. Liečba je symptomatická, liečia sa len príznaky onemocnenia a nie pôvodca, a musí prebiehať pod odborným dohľadom, veterinárny lekár nasadí psovi antibiotiká, lieky proti kašľu, lieky na skľudnenie zvracania a hnačky a v ďalšej fáze potom antiepileptiká. Liečbu je nutné podporovať výdatnou výživou, obohatenou o vitamíny A,B,C a D a venovať nemocnému psovi maximálnu starostlivosť a pozornosť.

    Prevencia

    Jedinou prevenciou proti tejto chorobe je očkovanie. Ďalej potom je dôležitá správna výživa, na ktorej závisí dobrý zdravotný stav psa, dobrá hygiena a tiež odčervenie psa, ktoré sa doporučuje dvakrát do roka.

    Očkovanie

    Proti psinke je včasné očkovanie jedinou skutočne úspešnou ochranou. Očkovanie sa robí vo veku 9 týždňov života šteňaťa, zhruba po troch týždňoch je nutné preočkovanie. Poslednú revakcináciu robíme po 12. týždni života psa. Ďalšie očkovanie je vhodné vo veku 12tich mesiacov a potom sa toto očkovanie musí každý rok opakovať.

     

    Parvoviróza

    Pôvod

    Parvoviróza je vysoko nákazlivé, vírusové ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým mladých psov. Toto ochorenie je pomerne nové, prvýkrát sa hromadne prejavilo v Anglicku v roku 1978, neskôr v USA a Austrálii, a u nás sa prvýkrát objavilo začiatkom 80. rokov. Vtedy u nás došlo k hromadným stratám najviac v chovoch pokusných psov. Dnes sa, vďaka očkovaniu, vyskytuje toto ochorenie len ojedinele.

    Spôsob nákazy

    Zdrojom vírusu je trus infikovaných psov. Prirodzeným spôsobom infekcie je prijatie krmiva alebo vody kontaminovanej vírusom. Dôležité je, že prenos tohto ochorenia je možný aj nepriamo, a to kontaminovanými predmetmi.

    Príznaky

    Parvoviróza má dve formy. Prvá je parvovirová enteritída, zápal čriev, pri ktorej sa vírus dostáva do nosohltana, kde sa namnoží a ďalej napáda tráviaci trakt. Táto forma ochorenia sa prejavuje zvracaním, zvratky sú penovité, žltobielej farby, silnou hnačkou, spočiatku sú výkaly kašovité a svetlejšie, neskôr vodnaté až s prímesou krvi, vo väčšine prípadov sa objavuje vysoká horúčka nad 39,5°C. Postihnutý pes je apatický a neprijíma potravu. V niektorých prípadoch sa môže objaviť aj kašeľ, opuch viečok alebo zápal spojiviek. Priebeh ochorenia býva veľmi rýchly a neliečené zviera môže čoskoro uhynúť. Druhou formou tohto ochorenia je parvovirová myokarditída, pri ktorej dochádza k napadnutiu srdcovej svaloviny, a mladé šteňatá, vo veku 4-8 týždňov môžu uhynúť do niekoľkých hodín od začiatku ochorenia na akútny zápal srdcového svalu.

    Liečba

    Veľmi dôležitá je okamžitá izolácia napadnutého psa od ostatných, pretože hrozí riziko nákazy. Liečenie uskutočňuje výlučne veterinárny lekár. Veľmi dôležité je včasné zahájenie liečby, ktorá spočíva vo vnútrožilovom doplňovaní a náhrade telesných tekutín, vnútrožilovo sa podávajú izotonické roztoky minerálnych látok, glukózy a vitamínov. Je nutné taktiež podať antibiotiká za účelom zvládnutia sekundárnej infekcie, ďalej sa používajú prostriedky proti zvracaniu. Liečenie vyžaduje hospitalizáciu psa, aspoň po nevyhnutnú dobu. Domáca liečba spočíva v zavedení prísneho diétneho režimu a v zavodnení organizmu. Po porade s veterinárnym lekárom podávajte psovi čaje alebo vodu sladenú glukopurom, hroznovým cukrom alebo medom, v malých dávkach a častých časových intervaloch, aj v prípade, že pes toto odmieta. Je vhodné taktiež podávať odvary z ryže, mrkvy alebo ovsených vločiek.

    Prevencia

    Jedinou možnou prevenciou pred týmto ochorením je vakcinácia. Pri hromadnom výskyte choroby je tiež vhodnou obranou obmedzenie pohybu psov a zabránenie ich vzájomného kontaktu.

    Očkovanie

    Prvé očkovanie sa odporúča vo veku 6 - 8 týždňov šteňaťa, po troch týždňoch je nutné preočkovanie. Vakcinácia sa ukončuje po 16. týždňoch veku psa. Revakcinácia sa ďalej vykoná v roku života psa a potom následne každý ďalší rok. Očkovať možno za určitých predpokladov aj kotné fenky, novorodené šteňatá potom získavajú protilátky, ktoré sú účinné v prvých 6 - 8 týždňoch ich života.

     

    Tetanus

    Pôvod

    Tetanus je prudké infekčné ochorenie nervového systému. Pôvodcom tetanu je tetanový bacil, ktorý je rozšírený najčastejšie vo vlhkej, hnojenej pôde, ale tiež ho možno nájsť v truse viacerých domácich zvierat. Spóry tetanu sa bežne nachádzajú aj v domácom prostredí, v prachu a iných nečistotách. Toto ochorenie sa vyskytuje na celom svete, v niektorých oblastiach však častejšie. U psov bola preukázaná plemenná a veková dispozícia a tiež sezónny výskyt.

    Spôsob nákazy

    Tetanus vzniká po poranení, ktoré môže byť aj veľmi nepatrné. Rana môže byť znečistená hlinou alebo iným materiálom, v ktorom sú spóry tetanu obsiahnuté. K ochoreniu dochádza vtedy, ak vniknú spóry tetanu do rany, tam sa bez prístupu vzduchu množia a produkujú toxíny, ktoré sa krvnou cestou zanášajú ku nervovému tkanivu. Najčastejšie ochorejú šteňatá v dobe výmeny chrupu, teda vo veku 3 - 7 mesiacov, kedy spóry do tela vnikajú ústnou dutinou. Najviac náchylné plemeno na toto ochorenie je nemecký ovčiak, čo sa týka sezónneho výskytu, je choroba najviac pozorovaná v letných a jesenných mesiacoch. K rozšíreniu tetanu tiež prispievajú zlé hygienické podmienky.

    Príznaky

    Inkubačná doba tetanu je 5 - 10 dní. Pri poranení na hlave bývajú príznaky zjavné väčšinou skôr. Postihnutie sa prejavuje tuhnutím končatín, topornou chôdzou, napätým držaním krku, chvost býva odtiahnutý od tela alebo natočený do strany a pes má problémy pri ulíhaní a vstávaní. Neskôr sa dostavujú kŕče jednotlivých svalových skupín. Typickým príznakom je aj neprirodzené postavenie uší, zvrásnená koža na čele a pretiahnutie ústnych kútikov. Zviera je plaché, narieka a na zvukové, svetelné či dotykové vnemy reaguje prechodom do kŕča. K uhynutiu dochádza v dôsledku zadusenia, v dôsledku kŕčov svalov bránice a hrtana. Priebeh tohto ochorenia môže byť veľmi prudký, k uhynutiu môže dôjsť v priebehu 1 - 2 dní alebo môže byť priebeh dlhší, 1 - 2 týždne, potom býva obvykle väčšia šanca na uzdravenie.

    Liečba

    Liečba tetanu je väčšinou veľmi obtiažna a časovo aj finančne náročná, a často nie je príliš úspešná. Väčšinou je nutná hospitalizácia psa počas 1 - 3 týždňov. Veterinárny lekár podá psovi sérum proti tetanu, ktoré má význam pre neutralizáciu toxínov, ktoré ešte neprenikli do centrálnej nervovej sústavy. Ďalej sa podávajú antibiotiká a sedatíva, a je tiež potrebné vykonať chirurgické ošetrenie miesta, odkiaľ infekcia do tela vnikla, pokiaľ sa však poranenie podarí nájsť. Hospitalizácia psa je potrebná k zaisteniu intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti. Úspech liečby by sa mal prejaviť v priebehu jedného týždňa tým, že sa uvoľňujú kŕče, k úplnému uzdraveniu sú však potrebné často 3 - 4 týždne. Po prekonaní ochorenia sa vyvíja imunita, ktorá bráni opakovaniu choroby.

    Prevencia

    Prevencia spočíva v dôslednom chirurgickom ošetrení a dezinfekcii poranení, u ktorých je riziko infekcie. V období výmeny chrupu je vhodné zabrániť šteňatám v ohryzovaní predmetov, ktoré by mohli byť kontaminované spórami tetanu, ako napr. palice, ktoré sú vytiahnuté z bahna, kamene apod. U plemien, citlivých na infekciu, je vhodné vykonať vakcináciu.

    Očkovanie

    Vakcinácia proti tetanu sa nerobí bežne, je však možné si u veterinárneho lekára toto očkovanie vyžiadať. Vakcinácia by mala prebehnúť u plemien zvlášť citlivých na toto ochorenie, najviac náchylný je nemecký ovčiak, ktorého očkovanie by sa malo stať pravidlom. Toto nadštandartné očkovanie sa vykonáva u šteniat od troch mesiacov veku.

    zdroj: www.eFauna.sk

  • Infekčné ochorenia
  • Reprodukčný systém- suka
  • Výživa
Vypracoval a autorsky spolupracoval:

JÁN RELL
CHS LORD´S KINGDOM

MIROSLAV ŠIKO
CHS SPOD BOROVEJ HORY

O klube

Klub Amerických Bandogov vznikol v roku 2011. Jeho hlavným cieľom je združovať všetkých chovateľov psov plemena a usilovať sa o zveľadenie a rozšírenie chovu, propagáciu medzi záujemcami a širokou verejnosťou a prezentáciu slovenského chovu v zahraničí.

Kontaktné údaje

Novomeského 1266/25

962 31 Veľká Lúka

Slovenská republika

mail: info@bandog-kab.com

web: www.bandog-kab.com

Návštevnosť

1.png5.png6.png7.png6.png6.png
Dnes76
Včera152
Tento týždeň665
Tento mesiac1601
Spolu156766

UPOZORNENIE!

Podľa autorského zákona č. 618/2003 Zb.z. v znení neskorších predpisov §74 ods.2,používateľ databázy,ktorá je uvedená na verejnosti akýmkoľvek spôsobom,nesmie ju používať inak ako zvyčajne,primerane a bez ujmy oprávnených záujmov zhotoviteľa databázy. Čítať viac ...

GDPR

© 2019 Klub Amerických Bandogov- KAB All Rights Reserved.
created by Bondi design- Webs4breeders.com
ADMIN Log-in

Search

Main Menu